Hľadajme spoločne históriu nášho rodu
Hledat
erb Brezna.jpg
Vytvořte si webové stránky

 

 

Prosím, dajte o sebe vedieť zápisom sem - napíšte aspoň svoje krstné meno. Ak obetujete ďalšiu minútu svojho času, pripíšte aj návrh na doplnenie údajov.

Alebo sa so mnou spojte cez Skype:

  A K T U A L I T Y

Sme na http://bruoth-family.euHosting máme aj naďalej u spoločnosti netstranky.cz.

N o v é :

27.05.2014: Pozdravujem pravidelného návštevníka z Brazílie. Žeby aj tam bol Bruoth???

Samuel Bruoth v literatúre (od Ivana Bruotha 16.05.2014)

Výskyt mena Bruoth - Bruothová 14.05.2014 (ale aj "Bruot" vo Francúzsku a v USA)

Doplnený rodokmeň   13..05.2014

Návšteva obecného úradu v Dolnej Lehote

Náhrobky našich predkov

Spriaznené rodiny (prosím, doplňte), medzi nimi Rod Faško

... a sem-tam čosi opravené, či doplnené. Prosím, pomôžte aj vy.

 

 

.

.

.

Návštěvnost

.

Pripojených online:

.

.

erb Brezna.jpg
erb B.Bystrice.jpg
erb Dolnej Lehoty.jpg

Projekt NetStranky.cz doporučuje

 
Navigace: Bruoth - história > Nemci na Slovensku

Nemci na Slovensku

 

OSÍDĽOVANIE SLOVENSKA A ZLATONOSNÁ HORÚČKA

V 12. storočí žilo na Slovensku približne 250 000 obyvateľov. Vojny, epidémie chorôb, hlad a bieda boli hlavnou príčinou vyľudnenia nášho územie v stredoveku. Preto sa králi snažili počet obyvateľstva zvyšovať podporou prisťahovalcov – cudzincov z mnohých štátov Európy.

Veľká vlna osídľovania Slovenska nastala po tatárskom vpáde, po roku 1242. Od doby kráľa Štefana I. (1000-1038), boli do krajiny pozývaní Nemci. Boli totiž výborní baníci, remeselníci a obchodníci. Nemecké osídľovanie stredného Slovenska podnietilo bohatstvo rúd drahých kovov. V 13. a 14. storočí vzniklo "sedem dolnouhorských banských miest", medzi nimi "zlatá" Kremnica"strieborná" Banská Štiavnica a "medená" Banská Bystrica. V 14. storočí boli založené okolo miest (najmä okolo Kremnice a Nitrianskeho Pravna) samostatné obce, obyvatelia ktorých sa popri práci v baniach venovali aj hospodáreniu na tamojšej pôde. Aj názvy Nemecká, Nemce sú dôkazom nemeckého osídlenia.

Zvýhodňovanie cudzincov

Aby králi prilákali nových osadníkov – „hostí“ z cudziny, dávali im mnohé výhody. Medzi najvýznamnejšiu patrila lehota na odklad daní. Znamenalo to, že na určitý čas – lehotu – ich kráľ oslobodil od platenia daní. Malo to svoj dôvod. Cudzinci často prichádzali na územia, ktoré bolo treba pripraviť na pestovanie plodín – vyrúbať a vypáliť stromy, kríky, trávu, vysušiť močiare a pod. To si vyžadovalo istý čas, práve preto im platenie daní bolo odpustené. Dediny, obyvatelia ktorých dostali lehotu na odklad daní, boli preto často pomenované Lehota, dnes ich na Slovensku nájdeme veľa.

Mestá – opora panovníkov

Bohatstvo a moc panovníkov záviseli od miest, preto králi vo veľkom zakladali mestá a udeľovali im práva (výsady) – privilégiá. Medzi najvýznamnejšie patrili:

Voliť si richtára a prísažných – členov mestskej rady, voliť si farára,  vyberať mýto  – poplatok za používanie ciest, mostov, brodov a úžin, ako aj poplatok za vstup do mesta, konať jarmoky a trhy, variť pivo, postaviť mestské hradby, konať popravy a iné.

Mestá pomáhali kráľovi finančne - prostredníctvom daní, aj vojensky – v čase vojny odvádzali povinne časť mužov do armády. Najväčší prínos pre kráľa však mali banské mestá, ktoré v stredoveku prekvitali. Boli to najmä tri významné mestá na Slovensku – Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica. Vďaka nim sa Slovensko v stredoveku nazývalo „zlatou baňou Uhorska“.

Banská Bystrica

Nova villa Bystrice - nová osada Bystriciens - to je prvý písomne doložený názov mesta, ako ho uvádza listina uhorského kráľa Bella IV. z roku 1255. Listina, ktorou panovník udelil Bystrici rozsiahle mestské práva a výsady, znamenala vývin z pôvodnej osady na rozkvitajúce banské mesto.

Spočiatku sa ťažba sústreďovala na striebro, ale v 14. storočí vzrástla ťažba medi, ktorá sa postupne stala dominantou, a tak si Banská Bystrica vyslúžila prívlastok „medená“. Meď sa vyvážala do Nemecka, Rakúska, Poľska, Benátok, Flanderska i Španielska.

Banská Štiavnica

Prvá písomná zmienka o starobylom banskom meste Banská Štiavnica sa datuje do roku 1156,kedy sa mesto nazývalo (označovalo) terra Banensium. Na území tunajších hôr sa dolovalistriebro a zlato. Pravdepodobne však už prví uhorskí králi Štefan I. a Belo I. razili mince zo štiavnického striebra. V 12. storočí sa tu začali usadzovať nemeckí hostia, ktorí sem prinieslivyspelejšiu banskú techniku. Banská Štiavnica dostala mestské privilégiá ešte pred tatárskym vpádom. Banskoštiavnické právo sa stalo vzorom pri udeľovaní výsad ďalším banským mestám. Z13. storočia pochádza opevnenie, banské nástroje a mestský erb, ktorý je najstaršie zachovaným erbom na SlovenskuPečať Banskej Štiavnice z roku 1275 obsahuje banské znaky – kladivko a želiezko. Hlavným zdrojom bohatstva mesta bolo baníctvo. Koncom 13. storočia produkovala Banská Štiavnica okolo 5 000 kg striebra ročne. Preto si mesto vyslúžilo prezývku „strieborná“ Banská Štiavnica.  

Kremnica

Príčinou záujmu o Kremnicu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osadeCremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta.Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí. Kremnické dukáty, tzv. Florény (začali sa raziť v roku 1330), patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Kremnická mincovňa pracuje nepretržite od svojho vzniku až dodnes. Baníctvo a minciarstvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf, ktorý riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok ,,zlatá" Kremnica.

Zdroj: http://zemokolonas.meu.zoznam.sk/dejepis-7-rocnik-zs-/osidlovanie-slovenska-a-zlatonosna-horucka/

 

 
© www.bruoth-family.eu - vytvořte si také své webové stránky zdarma, netstránky doporučují happytrail.cz - cestování s úsměvem